Ľubovnianska nemocnica, n.o. prekonala počas svojej existencie množstvo prekážok, ktoré viedli v konečnom dôsledku k jej posilneniu a stabilizácii v sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nielen v našom regióne.
A aj dnes pred ňou stoja výzvy týkajúce sa jej ďalšieho rozvoja dané medicínskym, ako aj technologickým pokrokom. V sektore, v ktorom je isté iba to, že zajtrajšok bude určite iný, je veľmi náročné prispôsobiť sa novým podmienkam. Veríme, že naša nemocnica, tak ako to dokázala už mnohokrát, dokáže obstáť a naďalej sa rozvíjať pre prospech všetkých pacientov, ako aj jej širšieho okolia

Obdobie do roku 1989

Budova, kde sa celé stáročia nachádzal mestský špitál, už, žiaľ, neexistuje, ale ešte donedávna bola jedným z objektov, ktoré dávali mestu jeho typický vzhľad. Skôr narodení si ju pamätajú na mieste dnešného parkoviska pod tržnicou a osudným sa jej stala veľká prestavba Starej Ľubovne v 70. rokoch minulého storočia.
Nepoznáme presný rok založenia mestského špitálu v Starej Ľubovni, ale z historických písomností vieme, že už v polovici 17. storočia jeho prevádzku zabezpečovalo Bratstvo sv. Anny. Je to zároveň aj dôkaz prirodzeného a hlavne komunitného našich predkov. Spomínané Bratstvo sv. Anny plnilo v tých časoch funkciu mestskej zdravotnej, ale aj sociálnej poisťovne.

Špitál bol pravdepodobne po 1. svetovej vojne pre transformovaný na chudobinec. Prvé zmienky o vytvorení siete zdravotných ambulantných zariadení spadajú do obdobia po ukončení II. svetovej vojny. Dovtedy na území okresu Stará Ľubovňa pracovalo päť ambulantných zariadení v úkromnej praxi – v Podolínci, Starej Ľubovni, Plavnici, Ľubotíne a Haligovciach. Na jedno lekárske miesto pripadalo 5- tisíc obyvateľov. Podpriemerná životná úroveň sa odrážala aj na zlom zdravotnom stave obyvateľstva. Detská úmrtnosť bola veľmi vysoká, napr. v roku 1949 dosahovala až 35,2%. Infekčné ochorenia boli bežné, úmrtnosť vysoká.

Až do roku 1949 bola zdravotnícka sieť sústredená do dvoch oblastí – Stará Ľubovňa a Podolínec. V rámci špecializovanej zdravotnej starostlivosti sa rozšírila detská zdravotná sieť, stomatologická a sieť hygienicko- epidemiologická. Značné zmeny zaznamenala starostlivosť o ženu – matku a dieťa, ktorá prešla plne do starostlivosti obvodného lekára a najmä odborne kvalifikovaných pôrodných asistentiek. Podľa veľkosti obvodu a pôrodnosti, v jednom obvode pracovali 2-3 pôrodné asistentky, ktoré vykonávali pôrodnú a popôrodnú starostlivosť. Lekára prizývali len ku komplikovaným pôrodom, prípadne zabezpečovali odvoz rodičiek do nemocnice.

Prvú špecializovanú pediatrickú starostlivosť v okrese prevzala MUDr. A. Šimková v roku 1953, ktorá mala spolu s detskými sestrami A.Kováčovou, M. Leščinskou, K. Kafkovou veľký podiel na likvidácii mnohých detských infekčných ochorení, a tým i znížení detskej a dojčeneckej úmrtnosti.

Najdôležitejšou úlohou zdravotníctva v tomto období bol boj s infekčnými chorobami a postupná likvidácia epidémií. Na základe osobitných predpisov boli budované Okresné hygienické stanice, ktoré spolu s celou sieťou zdravotníckych zariadení plnili úlohy na úseku hygienicko-epidemiologickom. Výsledkom týchto opatrení bol pokles detskej úmrtnosti, znížil sa vo vysokej miere výskyt infekčných chorôb, výskyt niektorých nebol už vôbec zaznamenaný, napr. čierny kašeľ, záškrt, tetanus. Zaočkovanosť obyvateľstva, najmä u detí,z takmer nulovej základne vzrástla na viac ako polovicu všetkej populácie.

Zložitosť týchto úloh treba hodnotiť z hľadiska nízkej, v niektorých prípadoch môžeme povedať až veľmi nízkej zdravotnej uvedomelosti obyvateľstva, nedôvery k lekárom a stredným zdravotníckym pracovníkom. Obdobie okolo roku 1950 sa vyznačuje aj tým, že postupne do okresu Stará Ľubovňa prichádzali kvalifikovaní lekári a strední zdravotnícki pracovníci, väčšinou rodáci z nášho okresu.

V druhej polovici päťdesiatich rokov dochádza k ďalšiemu rozširovaniu a prehlbovaniu zdravotníckych služieb.

Podmienky pre zriadenie lôžkových oddelení v okresnom meste neboli dobré, preto boli využité dobré priestorové podmienky v novom kultúrnom dome v obci Kamienke. Dočasne tam bola zriadená pôrodnica s 30 lôžkami. Koncom roka 1958 bola odovzdaná do prevádzky budova polikliniky v Starej Ľubovni, v ktorej začali pracovať internisti, chirurgovia,gynekológovia, pediatri a ďalší odborníci. Bolo vybudované röntgenové pracovisko a laboratóriá. V budove polikliniky bolo zriadené aj 20-lôžkové detské oddelenie.

Vzhľadom na stále rastúce požiadavky obyvateľov okresu na dostupnosť a rozširovanie zdravotníckych služieb, došlo k realizácii výstavby novej nemocnice v Starej Ľubovni, základný kameň bol položený už v roku 1959.

Druhá polovica päťdesiatich rokov sa vyznačovala ešte jedným dôležitým faktom, postupnou technickou vybavenosťou zdravotníctva v okrese. Boli sprevádzkované tri sanitné motorové vozidlá. Bolo dobudované röntgenové pracovisko, bol daný do prevádzky prvý elektrokardiograf.

Do nového desaťročia – šesťdesiatych rokov – vstupuje okres Stará Ľubovňa poznačený reorganizáciou územno- správnych jednotiek v ČSSR. Okres bol zrušený a táto zmena sa odzrkadlila aj v zdravotníctve. Zdravotná sieť bola rozčlenená do okresu Poprad a okresu Prešov. Vo výstavbe nemocnice sa naďalej pokračovalo a táto bola dobudovaná v roku 1964. Slávnostne bola odovzdaná do prevádzky v septembri 1964. Prví pacienti boli do nej prijatí v októbri 1964.

Odovzdaním nemocnice do prevádzky bol dobudovaný komplex nemocnice s poliklinikou prvého typu so štyrmi oddeleniami a 199 lôžkami, ktoré boli rozdelené na:
• chirurgické oddelenie (53 lôžok),
• interné oddelenie (62 lôžok),
• ženské oddelenie (44 lôžok),
• detské oddelenie (40 lôžok).

Spolu s otvorením lôžkových oddelení nemocnice vzniká menšie ambulantné rehabilitačné oddelenie, v roku 1975 vznikajú dve vysunuté pracoviská pre podávanie fyzikálnej terapie v novootvorenom OZS Podolínec a v Ľubotíne. Tieto vysunuté pracoviská boli aktívne až do roku 1987, kedy zanikajú a ich činnosť preberá ambulantné rehabilitačné oddelenie v Starej Ľubovni.
So sprevádzkovaním nemocnice sa spája aj vytvorenie rtg pracoviska a oddelenia klinickej biochémie. Prvé zmienky o činnosti rtg. odboru sa viažu na vznik polikliniky, kedy prácu rtg. laborantov vykonávali nekvalifikované sily z radov občanov. Po vzniku nemocnice si bežnú rtg. diagnostiky vykonával sám lekár internista. OKB až do roku 1979 nevykonávalo činnosť vo vlastných priestoroch, delilo sa o ne s rtg pracoviskom. Nepracoval tu stabilný lekár. Všetku odbornú prácu vykonávali laborantky pod metodickým vedením niektorého z lekárov internistov.
Oddelenie klinickej biochémie, rtg diagnostiky a fyziatricko-rehabilitačné oddelenie, ktoré tvorili „spoločné vyšetrovacie zložky“ od samého počiatku plnili úlohy nielen pre lôžkovú časť OÚNZ, úzko spolupracovali s líniou prvého kontaktu pri objektivizovaní faktorov, ktoré súviseli so zdravotným stavom pacientov, občanov v spádovej oblasti Starej Ľubovne.
Otvorením nemocnice kvalitatívne vzrástlo poskytovanie zdravotníckej starostlivosti pre obyvateľov, zvýšil sa počet zdravotníckych pracovníkov. No stav z roku 1964 stagnoval až do roku 1968, do znovu vytvorenia okresu Stará Ľubovňa. Po roku 1968 k existujúcim piatim obvodným a jednému závodnému zdravotnému stredisku pribudli spádové ObZS Veľký Lipník, Plavnica, Malý Lipník a Ľubotín, ktoré najskôr bolo dvojobvodovým zdravotným strediskom a po vybudovaní nového zdravotného strediska v roku 1975 bolo zriadené ako trojobvodové. Po roku sa prerajonizoval región a jedno ObZS bolo preložené do Plavča. Po roku 1970 sa v okrese začala rozvíjať závodná zdravotná starostlivosť. Postupne až do roku 1985 boli zriaďované združené alebo samostatné zdravotné strediská v závodoch – Okresnom stavebnom podniku, Závodoch 1. mája, Jednote – SD, OÚNZ a ČSAD, takmer všade so všeobecným a stomatologickým pracoviskom v Závodoch 1. mája aj s gynekologickou ambulanciou. Stav siete línie prvého kontaktu v roku 1989 predstavovala 13 obvodných a 6 závodných zdravotných stredísk. Okrem toho boli v okrese v tom období zriadené 3 detašované pracoviská – lekárska stanica v Mníšku nad Popradom, ambulancia JRD v Jarabine a detská ambulancia v Kamienke.

Na ambulantnú starostlivosť bezprostredne nadväzovala starostlivosť nemocničná. K štyrom základným lôžkovým oddeleniam, ktorých vznik sa viaže na otvorenie nemocnice v roku 1964 pribudlo v roku 1980 oddelenie ARO. Pri oddelení od roku 1985 pracovala rýchla zdravotnícka pomoc, ktorou sa rozšírila diferencovaná zdravotná starostlivosť. Oddelenie ARO zabezpečovalo RZP až do vzniku samostatného oddelenia urgentnej medicíny a medicíny katastrof v roku 1999.

Rok 1985 je spojený s uvedením do prevádzky doliečovacieho oddelenia, ktoré pracovalo na dislokovanom pracovisku mimo areálu OÚNZ. Táto situácia pretrvávala až do roku 1997, kedy bolo oddelenie presťahované do novootvorených priestorov pavilónu B. Sťažené podmienky existencie oddelenia – prevážanie pacientov na vyšetrenia, dovoz stravy, bielizne bol takto odstránený.

Ako dislokované pracovisko v roku 1988 vzniká lôžkové Oddelenie fyziatricko- rehabilitačné. Oddelenie malo 15 lôžok. Jeho presťahovaním do pavilónu B NsP v roku 1997 sa oddelenie rozšírilo na 30 lôžok.

V roku 1991 bolo dobudované nové Hematologicko-transfuziologické oddelenie, ktoré bolo dňa 1. 6. 1991 oficiálne uvedené do prevádzky. Bol to významný krok pre región, pretože dovtedy museli darcov organizovať a voziť do popradského HTO. Nemocnica sa stala sebestačnou z pohľadu zásobovania klinických oddelení krvou. Začínalo sa odbermi do sklenených fliaš a prácou s nimi. V čase pred rokom 1990 bola súčasťou OÚNZ aj lekárenská služba, ktorá vznikla v roku 1968 ako začlenený odbor a spájala všetky jestvujúce lekárne. Pred rokom 1948 lekárenská činnosť bola zabezpečovaná súkromnými lekárňami. Vznikom OÚNZ Stará Ľubovňa a z dôvodu nepostačujúcej siete zariadení lekárenskej služby, začala výstavba nových lekární ako súčasť OZS Ľubotín a OZS
Podolínec. V roku 1990 pri NsP pracovalo 5 lekární – Podolínec, V. Lipník, Stará Ľubovňa /2/, Ľubotín. Rozhodnutí MZ SR v spojení s novou právnou úpravou sa LS osamostatnila dňom 1.1.1991, kedy nadobudla právnu subjektivitu, no v roku 1993 /6.9.1993/ Lekárenské služby na základe pokynu MZ SR zanikajú zlúčením so štátnymi príspevkovými organizáciami NsP. Tento stav pretrvával až do 30.06.1995, kedy bola v súlade so zmenou právnej úpravy odštátnená posledná lekáreň, riadená NsP.

Významnou a rovnocennou úlohou pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola preventívna starostlivosť o celú populáciu, ktorá bola zameraná na predchádzanie a zamedzovanie vzniku ochorení, vytváranie zdravého životného prostredia. Výnosom Ministerstva zdravotníctva zo dňa 17. 1. 1952 boli vytvorené okresné hygienické stanice /OHS/. OHS začala už v roku 1952 v zložitých podmienkach vykonávať hygienickú službu Po otvorení nemocnice s poliklinikou bola OHS v roku 1968 umiestnená do budovy nemocnice, do terajších priestorov OAIM. Nepostačujúce priestorové kapacity, nárast pracovníkov viedli k požiadavke výstavby vhodného objektu pre prevádzku OHS. V roku 1978 bola otvorená prevádzka v novej budove, ktorá mala základné hygienické a mikrobiologické laboratóriá. V roku 1984 bola dodatočne urobená dostavba účelovej budovy, po jej otvorení OHS zabezpečovala služby III. stupňa, čo jej umožňovala prístrojové a priestorové vybavenie.

Obdobie do roku 2004

Rok 1990 je pre NsP a jej začlenené zariadenie významný realizáciou reformy štruktúry, riadenia a financovania zdravotníctva na Slovensku, ktorú schválila vláda SR dňa 24.11.1990. Dňom 1.1.1992 dochádza k dekompozícii všetkých okresných ústavov národného zdravia s vytváraním samostatných zdravotníckych zariadení s právnou subjektivitou: pri dodržaní moratória na sieť zdravotníckych zariadení. Touto dekompozíciou dochádza k zániku OÚNZ Stará Ľubovňa a vzniku dvoch subjektov s vlastnou právnou subjektivitou NsP Stará Ľubovňa a Okresnej hygienickej stanice Stará Ľubovňa. Z činnosti OHS bolo vyňaté oddelenie klinickej mikrobiológie, ktoré ostalo oddelením NsP.

Na základe reformy dochádza k zmene v oblasti financovania zdravotníckych zariadení. Rušením KÚNZ dochádza k zmene zriaďovateľa NsP, ktorým sa stáva MZ SR. Novovzniknuté zdravotnícke zariadenia Nemocnice s poliklinikou sa stali príspevkovými organizáciami MZ SR.

Vytvára sa sedem regionálnych zdravotníckych finančných správ, ktoré pôsobili ako vysunuté pracoviská MZ SR. Ich úlohou bolo financovanie zariadení z prostriedkov štátneho rozpočtu. Regionálne finančné správy sa pretransformovali dňom 1.1.1992 na pobočky Ústavu pre zavedenie zdravotného poistenia. Legislatívny proces vyústil do prijatia z. č. 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a financovaní zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia.

Nedokonalosť urýchlene prijatých právnych predpisov si vyžiadala viaceré novely a viedla k tomu, že sa pristúpilo k legislatívnym prácam na novej právnej úprave, ktorá by odčlenila dva odlišné poistné systémy – systém zdravotného poistenia a systém sociálneho poistenia. Legislatívny proces vyústil do prijatia zákona 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Spolu so zákonom o zdravotnom poistení vstupuje do platnosti zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý zavádza pojem neštátneho zdravotného zariadenia. Umožňuje činnosť neštátnych zdravotníckych zariadení v sieti zdravotníckych zariadení ako rovnoprávnych partnerov s vlastnou právnou subjektivitou. Tento proces zasahuje aj pracoviska NsP. Postupne dochádza k odštátneniu pracovísk línie prvého kontaktu.

Napriek odchodu niektorých pracovísk do neštátneho sektoru, pri internom oddelení v roku 1996 je vybudovaná nová jednotka –pracovisko dialýzy. V roku 1997 došlo k jeho administratívnemu odčleneniu. Od toho roku pôsobilo hemodialyzačné oddelenie samostatne v rámci NsP až do 31.1.2003, kedy došlo k zmene štatútu oddelenia, ktoré sa pretransformovalo na súkromnú firmu.

Po roku 1990 dochádza k prevratným zmenám vo vlastníckych vzťahoch nielen v oblasti súkromného vlastníctva, zmenami prechádza aj vlastníctvo štátu, ktoré sčasti stráca svoje výsostné postavenie. Odovzdaním majetku obciam je zavŕšená etapa odštátnenia línie prvého kontaktu nielen personálne, ale aj materiálne.

Nemocnica s poliklinikou naďalej plní úlohy, ktoré v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sú v čase transformácie zdravotníctva náročné aj vzhľadom na kritický nedostatok finančných prostriedkov, ktorým sa toto obdobie vyznačuje.
Východiskom z tejto situácie malo byť aj nové samosprávne usporiadanie vytvorením ôsmich vyšších územných celkov, ktoré do vlastníctva prevzali nemocnice I. a II. typu. Zmenila sa zriaďovateľská funkcia NsP a dňom 1.1.2003 sa zriaďovateľom NsP stal Prešovský samosprávny kraj. Zmena zriaďovateľa však nepriniesla očakávaný výsledok, aj naďalej pretrváva zadĺženosť.

Obdobie do roku 2014

V roku 2004 boli privatizované psychologické, alergologické a kardiologická ambulancia a pracovisko patológie. V tomto roku došlo k informatizácii zavedením Nemocničného informačného systému, ktorý výrazným spôsobom zvýšil efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zrealizovala sa počítačová infraštruktúra prostredníctvom vytvorenia intranetu, zakúpila sa nová PC technika.

Rok 2005 bol pre NsP prelomový. Došlo k transformácii príspevkovej organizácie na neziskovú organizáciu pod názvom Ľubovnianska nemocnica, n.o.. Táto zmena bola zásadná najmä z pohľadu ekonomického riadenia. Nemocnica prešla komplexnou zmenou organizačnej kultúry, postupne bol dotváraný aj imidž nemocnice (vytvorené nové logo – pozri obrázok nižšie).

Nemocnica bola v danom období vo veľmi komplikovanej situácii, keďže prevzala po svojom predchodcovi dlh vo výške 100 mil. Sk, z ktorých po dohode so zriaďovateľom (VÚC) prešlo na Ľubovniansku nemocnicu, n.o. 20 mil. Sk. Tento dlh sa podarilo vďaka prijatým racionalizačným opatreniam splatiť, a v dnešnom období môžeme konštatovať, že nemocnica dokáže hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, dokáže generovať dostatok zdrojov na jej rozvoj. O progresívnom vývoji nemocnice svedčia aj iné ukazovatele. Zvýšil sa počet hospitalizácií z 8 –tis. na 11-tis. pacientov ročne, taktiež došlo k nárastu počtu zamestnancov z 360 v roku 2005 na 410 v roku 2014. V tomto roku bola privatizovaná ortopedická ambulancia. V roku 2006 došlo k zrušeniu Oddelenia urgentnej medicíny a medicíny katastrof.

Po stabilizácii situácie stáli pred Ľubovnianskou nemocnicou výzvy v podobe jej ďalšieho rozvoja. Nemocnica sa začala postupne orientovať na zvyšovanie štandardov poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Investovala do obnovy prístrojového a technického vybavenia. Rozširovala spektrum poskytovaných služieb, ako aj ich kvalitu, a samozrejme sa začala intenzívne zaoberať aj potrebami svojich klientov. Táto snaha vyústila v roku 2007 do zavedena Systému manažérstva kvality podľa medzinárodne akceptovanej normy ISO 9001. Tento systém bol následne vjúli certifikovaný spoločnosťou Certicom, n.o. Systém je v Ľubovnianskej nemocnici, n.o. udržiavaný a rozvíjaný dodnes.

V roku 2005 prešli komplexnou rekonštrukciou pracoviská práčovne, kuchyne a tepelného hospodárstva, ktoré boli v havarijnom stave. V kuchyni sa realizovala komplexná stavebná rekonštrukcia, výmena rozvodov vody, odpadových potrubí, obkladov, elektroinštalácie. Inštalovala sa nová klimatizácia a nové varné zariadenia, konvektomaty, chladiaca a iná technika. V rámci kotolní boli inštalované nové plynové kotly s PC riadením a equitermickou reguláciou. Taktiež boli rekonštruované technologické rozvody na ohrev vody. V práčovni bola realizovaná komplexná výmena pracej technológie, manglov, lisov na prádlo, sušičiek a zariadení na dávkovanie tekutých pracích prostriedkov.

V období roku 2007 bol zakúpený nový CT prístroj, bolo spustené pracovisko denzitometrie v rámci RDG oddelenia, zakúpením nových lôžok a nábytku sa spríjemnilo prostredie pre pobyt pacientov na oddeleniach chirurgie a gynekológie. Nemocnica sa v tomto období zúčastňuje aj medzinárodných projektov zameraných na rozvoj kvality (projekty PATH a MATRA), a na podobných projektoch participuje dodnes.

V roku 2008 začína Ľubovnianska nemocnica, n.o. s prvou fázou komplexnej rekonštrukcie jej stavebných objektov. Ako prvé je z vlastných zdrojov rekonštruovaný Pavilón ,,A“ . V rámci rozvojových aktivít sa však neorientuje iba na technologickú časť. Nemocnica v tomto období začína intenzívne využívať doplnkové zdroje financovania. Cez projekty spolufinancované EÚ implementuje najväčší vzdelávací projekt v jej histórii.

Zároveň dochádza po dlhoročnej stagnácii k valorizácii miezd pracovníkov v priemere o 8 %. V oblasti ľudských zdrojov dochádza aj k pilotným projektom získavania kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia (Ukrajina, Česko), ako reakcie na turbulencie na našom pracovnom trhu (nedostatok zdravotníckeho personálu, najmä lekárov). V tomto roku bola vrámci nemocnice spustená prevádzka nového Neurologického oddelenia, ktoré sa pretransformovalo z oddelenia Fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Toto oddelenie významne prispelo ku komplexnosti poskytovaných služieb Ľubovnianskou nemocnicou, n.o. V tomto roku došlo k privatizácii reumatologickej ambulancie.

Roky 2009 a 2010 sú obdobím,v ktorom nemocnica stabilizuje svoju pozíciu v rámci svojho regiónu, ba čoraz viac preniká aj do iných regiónov. Realizáciou marketingových aktivít, neustálym rozvojom nových služieb a zvyšovaním kvality poskytovaných služieb sa jej darí získavať stále nových klientov aj z iných regiónov Slovenska, čo deklaruje aj uvedený graf.

V roku 2010 sa začína aj s najväčšou rekonštrukciou nemocnice v jej doterajšej histórii prostredníctvom projektu spolufinancovaného z EÚ zdrojov (ERDF) v objeme cca. 4 mil. €. Vtomto období nemocnica úspešne absolvovala prvý recertifikačný audit Systému manažérstva kvality.

Obdobie rokov 2011 až2013 je intenzívne zasiahnuté komplexnou rekonštrukciou nemocnice jednak z pohľadu rekonštrukcie objektov, ako aj modernizácie technologického a prístrojového vybavenia. Spolu sa v poslednom desaťročí (od roku 2004 do 2014) preinvestovalo takmer 7 mil. €.

Toto obdobie je veľmi pozitívne vnímané aj v oblasti riadenia ľudských zdrojov, kedy dochádzka kstabilizácii personálu, ako aj ku skvalitneniu pracovných podmienok, a samozrejme, aj nárastu miezd pracovníkov, kedy sa pomaly úroveň miezd dostáva nad úroveň celonárodného priemeru. Ľubovnianska nemocnica, n.o. sa pomaly dostáva na vysokú kvalitatívnu úroveň, čoho dôkazom sú aj hodnotenia kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, kde v roku 2012 dosahuje dokonca 1. miesto v prieskume spokojnosti zdravotnej poisťovne Dôvera. Najvýznamnejším míľnikom roku 2013 je komplexná digitalizácia RDG pracoviska, čím sa nepomerne zvýšil komfort pacienta, ako aj efektivita jeho liečby. V rámci podporných činností bol v rámci nemocnice spustený elektronický dochádzkový systém. Vtomto období zároveň začali práce na spustení projektu DRG (nového systému financovania). V roku 2014 bola po mnohých rokoch spustená prevádzka fontány v centrálnom areáli nemocnice.