LVN, a. s.

Oddelenie:

• AMBULANCIA LETECKÉHO A PREVENTÍVNEHO LEKÁRSTVA
• KARDIOLOGICKÁ AMBULANCIA
• INTERNÁ AMBULANCIA
• AMBULANCIA FUNKČNEJ DIAGNOSTIKY
• AMBULANCIA LETECKEJ, DOPRAVNEJ A KLINICKEJ PSYCHOLÓGIE

Read More

Naše služby a certifikáty

Sanatórium pre liečbu neplodnosti SPLN s.r.o. poskytuje:

• komplexné vstupné vyšetrenia
• základné a špeciálne vyšetrenia spermií
• intrauterinnú insemináciu
• ambulantný odber ženských pohlavných buniek v celkovej anestéze
• mimotelové oplodnenie (in vitro fertilizácia; IVF)
• intracytoplazmatickú injekciu spermie do oocytu (ICSI)
• predĺženú kultiváciu embryí
• asistovaný „hatching“ embryí
• chirurgický odber spermií z nadsemenníka alebo zo semenníka
• kryokonzerváciu embryí a spermií
• embryobanku a spermiobanku
• použitie darcovských spermií
• starostlivosť o graviditu, ktorá vznikla po asistovanej reprodukcii

Zmluvné zdravotné poisťovne

Naša spoločnosť má uzavreté zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, poisťovňou Dôvera a Union, teda so všetkými zdravotnými poisťovňami.

Certifikáty

• Osvedčenie o spôsobilosti vkyonávať výskum a vývoj – vydané Ministerstvom školstva
• Rozhodnutie o vydaní osvedčenia o akreditácii študijného programu sústavného vzdelávania – Ministerstvo zdravotníctva
• Rozhodnutie o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia – Košický samosprávny kraj
• Rozhoduntie o vydaní povolenia prevádzkovať zravotnícke zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti: tkanivové zariadenie – Ministerstvo zdravotníctva
• Certifikát ISO STN EN 9001:2009 / EN ISO 9001:2008 manažérstva kvality – vydal Certifikačný orgán systémov manažésrstva PQM, s.r.o.

Liečba neplodnosti

Najvhodnejší spôsob liečby sa určí v závislosti od zistenej príčiny. Neplodnosť sa lieči pomocou liekov, chirurgického výkonu alebo niektorou z metód asistovanej reprodukcie.

– Načasovanie pohlavného styku
Niekedy úvodný pohovor odhalí, že je pohlavný styk vykonávaný príliš zriedkavo, v zlom čase alebo krátku dobu. V týchto prípadoch stačí monitorovať cyklus a pohlavný styk správne načasovať.

– Liečba pomocou liekov
Ak sa zistí nerovnováha hormonálnych hladín, ktorá bráni dozretiu vajíčka alebo uvoľneniu zrelého vajíčka z folikulu (ovulácii) a nie je zrejmá iná príčina neplodnosti, liečba sa vykonáva podávaním vhodných liekov. Podobne niekedy postačuje liečba endometriózy, porúch funkcie štítnej žľazy alebo chronickej infekcie pohlavných orgánov.

– Liečba pomocou chirurgického výkonu
V niektorých prípadoch sa vykonáva odstránenie zrastov v brušnej dutine operačným výkonom (laparoskopiou), alebo spriechodnenie vajíčkovodov, od ktorého sa ale vzhľadom na malú úspešnosť v poslednej dobe upúšťa.

– Asistovaná reprodukcia
Asistovaná reprodukcia predstavuje súbor postupov, ktorých cieľom je pomôcť prekonať prekážky, ktoré bránia prirodzenému oplodneniu a otehotneniu. V rámci asistovanej reprodukcie existuje viacero rôznych metodík; každá z nich je vhodná pri inom faktore neplodnosti.

• Intrauterinná inseminácia (IUI – vnútromaternicová inseminácia).
  Spočíva v podaní vyselektovaných najkvalitnejších spermií z ejakulátu partnera (AIH – artificial insemination by husband) alebo darcu (AID – artificial insemination by donor) tenkou trubičkou (katétrom) priamo do maternice. K oplodneniu vajíčka tak dôjde v tele ženy (vo vajíčkovode), preto musí mať vajíčkovody priechodné. Pred insemináciou sa zvyčajne prevedie mierna stimulácia vaječníkov pomocou hormonálnych injekcií, ktoré spôsobia dozretie a uvoľnenie minimálne jedného a maximálne troch vajíčok. Intrauterinnú insemináciu možno vykonať aj v prirodzenom cykle bez hormonálnej stimulácie, ale vtedy je úspešnosť nižšia. Výkon je bezbolestný a po polhodinovom odpočinku odchádza žena domov.

Pri ďalších dvoch technikách asistovanej reprodukcie dochádza k oplodneniu vajíčka mimo tela ženy. Tiež hormonálna stimulácia je cielená na dozretie väčšieho počtu vajíčok ako pri intrauterinnej inseminácii.

• In vitro fertilizácia (IVF – oplodnenie „v skúmavke“; mimotelové oplodnenie).
  Vykonáva sa najčastejšie vtedy, ak má žena poškodené vajíčkovody, tiež v prípadoch nevysvetliteľnej neplodnosti, alebo po opakovanom zlyhaní jednoduchších metód liečby neplodnosti. K odobratým vajíčkam v kultivačnom roztoku sa pridá frakcia najkvalitnejších spermií z ejakulátu. Embryá, ktoré takto vzniknú sa po niekoľkých dňoch kultivácie prenesú do dutiny maternice.

• Intracytoplazmatická injekcia spermie do oocytu (ICSI).
  Intracytoplazmatická injekcia spermie do oocytu je špeciálna metóda in vitro fertilizácie. Vykonáva sa najmä najmä v prípadoch ťažkej mužskej neplodnosti, ak sa v ejakuláte nachádza veľmi malý počet spermií s nedostatočnou pohyblivosťou, kedy tieto nie sú schopné oplodniť vajíčko klasickou in vitro fertilizáciou. Princíp tejto mikromanipulačnej techniky spočíva v tom, že do každého vajíčka sa pod mikroskopom veľmi tenkou ihlou zavedie jediná spermia. Ďalší proces oplodnenia a vývoj embrya prebieha rovnako ako pri in vitro fertilizácii.

V spontánnom cykle dozrieva vo vaječníku spravidla jedno vajíčko. Ak má žena podstúpiť mimotelové oplodnenie, v prípravnej fáze sa podrobí tzv. kontrolovanej ovariálnej hyperstimulácii, ktorá spôsobí, že vo vaječníku dozrie viac vajíčok. Čím viac vajíčok dozrie, tým viac kvalitných embryí možno získať a tak zvýšiť šancu na otehotnenie. Reakcia vaječníkov na hormonálnu stimuláciu je individuálna, u niektorej ženy možno získať 20 a viac vajíčok, u inej len 2-3.

Vaječníky sa stimulujú pohlavnými hormónmi vo forme injekcií. Existuje viacero prípravkov, ktoré obsahujú folikulostimulačný (FSH) a niektoré aj luteinizačný (LH) hormón. V súčasnosti sa používajú vysoko čistené prípravky, ktoré možno podávať podkožne, do podbrušia, do stehna alebo ramena. V závislosti od individuálnej reakcie vaječníkov na liečbu sa upravuje dávkovanie hormónov a dĺžka ich podávania. Dĺžka podávania liekov na stimuláciu vaječníkov závisí od typu protokolu, zvyčajne trvá 2 až 4 týždne.

Opakované kontrolné vyšetrenia počas stimulácie vaječníkov zahŕňajú odbery krvi a ultrazvukové vyšetrenia, ktorými sa sleduje rast a dozrievanie folikulov a vajíčok. Na základe hormonálnych hladín a ultrazvukového vyšetrenia sa stanoví dátum odberu vajíčok.

V čase, kedy sú dostatočne veľké minimálne 2 folikuly sa podá choriogonadotropný hormón (HCG), ktorý zabezpečí záverečné dozretie vajíčok vo folikuloch.

Odber vajíčok

Vajíčka sa odoberajú približne 36 hodín po injekcii HCG. Odber sa robí pod ultrazvukovou kontrolou, cez stenu pošvy sa napichávajú jednotlivé folikuly a ich obsah spolu s vajíčkom sa odsaje. Výkon sa robí v celkovej anestézii.

V deň odberu vajíčok prídete nalačno (od polnoci predchádzajúceho dňa nebudete nič jesť ani piť), donesiete si osobné veci na prezlečenie a výsledky interného a anesteziologického vyšetrenia. Partner je k dispozícii v ten deň v čase odberu vajíčok, aby odovzdal vzorku spermií. Za účelom získania najlepšej kvality spermií je žiadúce zdržať sa pred odberom ejakulácie 3-5 dní!

Samotný odber vajíčok je nebolestivý; robí sa v krátkodobej celkovej anestézii, pod ultrazvukovou kontrolou cez stenu pošvy. Po výkone budete ležať 3-4 hodiny. Ak všetko prebehne bez komplikácii, o niekoľko hodín po odbere pôjdete domov.

Zrelé vajíčka sa v laboratóriu pripravia, oplodnia in vitro fertilizáciou alebo pomocou intracytoplazmatickej injekcie spermie do oocytu a kultivujú sa niekoľko dní až do prenosu do maternice.

Prenos embryí (embryotransfer)

Výkon spočíva vo vložení embryí tenkou rúrkou (katétrom) do dutiny maternice a je bezbolestný. Po krátkom odpočinku môžete ísť domov. Po prenose embryí budete užívať lieky podľa rady lekára a o 12 až 14 dní prídete na vyšetrenie krvi, ktoré ukáže, či ste alebo nie ste tehotná.

Počet prenášaných embryí závisí od viacerých faktorov: kvalita embryí, vek ženy, kvalita endometria (sliznice maternice). Spravidla sa prenáša 1 až 3 embryá. Zvyšné embryá sa zmrazia a predstavujú ďalšiu šancu na otehotnenie, ak žena neotehotnie po prenose čerstvých embryí.

Obdobie po prenose embryí

Po prenose embryí je potrebné vytvoriť v maternici čo najlepšie prostredie pre uhniezdenie embrya. Pre toto obdobie je veľmi dôležité pôsobenie hormónu progesterónu. Keďže vo vaječníkoch po odbere vajíčok sa ho väčšinou tvorí nedostatočné množstvo, je potrebné, aby žena užívala lieky, ktoré obsahujú progesterón.

Teraz nastupuje obdobie očakávania, počas ktorého sa mieša nádej na pozitívny výsledok s obavami, že celé snaženie bolo zbytočné. Aj keď to je ťažké, je dôležité, aby žena ostala pokojná a pokračovala vo svojim zvyčajnom spôsobe života. Je žiadúce vyhýbať sa nadmernej fyzickej aktivite, horúcim kúpeľom a opaľovaniu sa. Kľud na lôžku nie je potrebný.

O 12 až 14 dní po prenose embrya, ak sa nedostaví menštruácia, sa na základe vyšetrenia hladiny choriogonadotropného hormónu (HCG) v krvi zistí, či došlo k otehotneniu alebo nie. Ak príde menštruácia skôr, znamená to, že pokus nebol úspešný a je vhodné telefonicky informovať lekára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe.

Niektoré špeciálne postupy asistovanej reprodukcie

Predĺžená kultivácia embryí

Spočíva v mimotelovom vývoji embryí dlhšom ako tri dni a prenose embryí zvyčajne na piaty deň od oplodnenia. Výhoda predĺženej kultivácie je vo výbere najkvalitnejších embryí na prenos do maternice a zvýšení pravdepodobnosti ich uhniezdenia v sliznici maternice. O vhodnosti predĺženej kultivácie rozhodne na základe mnohých faktorov embryológ.

Asistovaný hatching

Princíp tejto techniky spočíva v šetrnom narušení ochranného obalu embrya (mechanicky, chemicky alebo laserom) tesne pred prenosom embryí do maternice, ktoré uľahčí uhniezdenie embrya v sliznici maternice. Metóda sa prevádza v prípade opakovaného nedosiahnutia gravidity po prenose embryí alebo u pacientiek nad 35 rokov.

Zmrazovanie embryí (kryokonzervácia)

Do maternice sa prenášajú obyčajne 1 až 3 najkvalitnejšie embryá. Ostatné kvalitné embryá sa zmrazia pomocou špeciálneho prístroja a uchovávajú sa v tekutom dusíku pri teplote -196 ºC. Takto môžu byť uskladnené aj niekoľko rokov, bez následkov na ich ďalší vývoj.

Ak žena neotehotnie po prenose čerstvých embryí, rozmrazia sa ďalšie 2 až 3 embryá a prenesú sa do maternice. Zmrazovanie a rozmrazovanie predstavuje pre embryá určitý stres, takže nie vždy všetky embryá tento proces prežijú.

Mikrochirurgický odber spermií

Mikrochirurgický odber spermií sa robí u mužov, u ktorých sa v ejakuláte nenachádzajú žiadne spermie. Príčinou môže byť uzáver semenovodných kanálikov spôsobený infekciou, geneticky, alebo sterilizáciou (vazektómiou), resp. narušená tvorba spermií.

V týchto prípadoch sa môžeme pokúsiť získať životaschopné spermie priamo z nadsemenníka (MESA – mikrochirurgická aspirácia epididimálnych spermií) alebo zo semenníka (TESE – extrakcia testikulárnych spermií). Ak sa podarí spermie získať, tak tieto možno použiť na oplodnenie vajíčok najčastejšie pomocou intracytoplazmatickej injekcie spermie do oocytu.

Odber spermií z nadsemenníka alebo zo semenníka je malý chirurgický výkon, ktorý sa robí v celkovej anestézii a spravidla je spojený s 1-2 dňovým pobytom v nemocnici.

Darcovstvo pohlavných buniek

Darovanie spermií
Používa sa v prípadoch veľmi ťažkých porúch spermiogramu partnera, pri neprítomnosti žiadnych spermií v ejakuláte, pri zlyhaní metód asistovanej reprodukcie, alebo ak je muž nositeľ genetického ochorenia, ktoré by mohol preniesť na dieťa.

Program darcovstva spermií zjednodušuje skutočnosť, že spermie sa relatívne jednoducho zmrazujú a po rozmrazení majú dobrú prežívateľnosť. Darované spermie sa podľa potreby môžu použiť pre vnútromaternicovú insemináciu (AID), in vitro fertilizáciu (IVF) alebo intracytoplazmatickú injekciu spermie do oocytu (ICSI).

Darcovia spermií musia byť vyšetrení na genetické a pohlavne prenosné ochorenia. Darovanie spermií je anonymné, vhodný darca je vybratý zo spermiobanky na základe dotazníka zo zameraním na vzhľad, krvnú skupinu a želanie páru.

Darovanie vajíčka
Darcovstvo vajíčka je metóda asistovanej reprodukcie pre ženy u ktorých sa nevyvíjajú vlastné vajíčka (predčasné zlyhanie vaječníkov, po liečbe nádorového ochorenia, geneticky podmienená nefunkčnosť vaječníkov). Tiež je vhodná pre ženy s genetickým ochorením, ktoré by mohli preniesť na dieťa.

Program darcovstva vajíčok je podstatne zložitejší ako pri spermiách, keďže darkyňa pred odberom vajíčok podstupuje rovnakú hormonálnu liečbu ako žena podstupujúca mimotelové oplodnenie (IVF). V súčasnosti nie je zatiaľ možné dostatočne úspešne zmrazovať neoplodnené vajíčka. Preto musí byť zosynchronizovaný odber vajíčok u darkyne s cyklom príjemkyne. Darkyňa musí tiež podstúpiť vyšetrenia na genetické a pohlavne prenosné ochorenia. Zatiaľ čo darkyňa podstupuje program stimulácie vaječníkov a odber vajíčok, musí byť príjemkyňa pripravená na tehotenstvo, tiež pomocou hormónov, estrogénu a progesterónu. Tie pripravia sliznicu maternice tak, aby sa v nej embryo mohlo uhniezdiť. Odobraté vajíčka darkyne sú oplodnené spermiami partnera príjemkyne a 1 až 3 najkvalitnejšie embryá sa prenášajú do pripravenej maternice príjemkyne. Ostatné kvalitné embryá sa zmrazia. Vzhľadom na chýbajúcu legislatívu týkajúcu sa darovania vajíčok na Slovensku, tento výkon zatiaľ nevykonávame.

Riziká pri asistovanej reprodukcii

– neúspešný cyklus asistovanej reprodukcie

Keďže žiadna z metodík asistovanej reprodukcie neponúka stopercentnú úspešnosť, najväčšie riziko pre páry podstupujúce asistovanú reprodukciu je sklamanie. Avšak jeden alebo niekoľko neúspešných cyklov najčastejšie ešte nič neznamená a pravdepodobnosť úspešnosti sa každým pokusom zvyšuje!

– potratovosť

Riziko potratu je pri tehotenstve po asistovanej reprodukcii rovnaké ako pri prirodzenom otehotnení: 20 až 30%.

– mimomaternicové tehotenstvo

Riziko je pri tehotenstve po asistovanej reprodukcii u ženy, ktorá ma funkčné vajíčkovody o niečo vyššie ako pri prirodzenom otehotnení.

– viacpočetné tehotenstvo

Keďže do maternice sa spravidla prenáša viac embryí, výskyt viacplodových gravidít je vyšší ako pri prirodzenom oplodnení. S viacplodovou graviditou je spojené vyššie riziko potratu, nezrelosť a nižšia pôrodná hmotnosť novorodencov. Avšak v dnešnej dobe sú roztoky, v ktorých sa embryá kultivujú tak kvalitné, že na prenos do maternice je väčšinou k dispozícii dostatočný počet vhodných embryí. Z nich embryológ vyberie na prenos jedno alebo dve najkvalitnejšie embryá. V prípade vyššieho veku pacientky, opakovaných neúspešných cyklov asistovanej reprodukcie alebo nižšej kvality všetkých embryí, maximálne tri embryá.

– syndróm hyperstimulácie vaječníkov (OHSS)

U niektorých žien hormonálna liečba pre stimuláciu vaječníkov môže vyvolať nadmernú reakciu (tzv. nekontrolovateľnú hyperstimuláciu) vaječníkov. Ľahšie formy hyperstimulácie sa prejavujú bolesťou v podbrušku, nevoľnosťou, zvracaním, opuchmi. Asi u 0,2 – 1,9% stimulovaných žien môže vzniknúť ťažšia forma ochorenia, ktorá si vyžaduje pobyt v nemocnici. Ak pozorujete počas liečby tieto príznaky, je potrebné kontaktovať ošetrujúceho lekára.

Read More

História

História nukleárnej medicíny v Košiciach 1954 – 2014

Začiatky nukleárnej medicíny v Košiciach siahajú do r. 1954, kedy bolo na Rádiologickej klinike FN v Košiciach zriadené Pracovisko pre využitie rádionuklidových izotopov.

Na základe Vládneho uznesenia bolo v r. 1961 zriadené Centrálne izotopové pracovisko, ktoré bolo v tom čase jediným zariadením tohto typu vo Východoslovenskom kraji. Pracovisko zaberalo len 5 miestností v II. pavilóne Fakultnej nemocnice. Prvý lekár, ktorý pracoval v Košiciach s otvorenými žiaričmi bola MUDr. Ivona Pokorná, CSc.
V r. 1968 bolo vytvorené samostatné Oddelenie nukleárnej medicíny (ONM) a do funkcie primárky bola menovaná MUDr. I. Pokorná, CSc., ktorá túto funkciu vykonávala až do jej odchodu do starobného dôchodku v roku 1987. Počas jej pôsobenia bolo pracovisko napriek zložitým podmienkam postupne vybavené kvalitnou prístrojovou technikou a to gamagrafom a gamakamerou od firmy PICKER. V r. 1987 sa primárom ONM stal doc. MUDr. Jozef Zimáček, CSc. Pracovisko sa v tom čase nachádzalo v stiesnených suterénnych priestoroch XV. Pavilónu v Starej nemocnici na Rastislavovej ulici. Boli pripravované projekty na dobudovanie lôžkovej časti a presun do Nového areálu nemocnice na Triede SNP, avšak po roku 1989 sa na ich realizáciu už čoskoro zabudlo.
Pracovisko bolo výučbovou základňou pre Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V roku 1992 bola zlúčením oddelení rádiodiagnostiky a nukleárnej medicíny zriadená Klinika nukleárnej medicíny a rádiodiagnostiky. Jej prednostom sa stal doc. MUDr. J. Zimáček, CSc., ktorý bol menovaný profesorom v roku 2000. Primárom na oddelení nukleárnej medicíny sa stal MUDr. Juraj Takács, CSc. Obe oddelenia okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti, zabezpečovali výučbu študentov LF UPJŠ, rádiologických asistentov SZŠ a boli aj bázou pre postgraduálne vzdelávanie v spolupráci s IVZ v Bratislave. Do pedagogického procesu v nukleárnej medicíne sa od roku 1997 zapojil aj MUDr. Ján Lepej, CSc., ktorý sa v roku 2001, na žiadosť LF UPJŠ, habilitoval na II. LF KU v Prahe na docenta nukleárnej medicíny. V roku 1998 sa prednostkou kliniky rádiodiagnostiky a nukleárnej medicíny stala doc. MUDr. Tatiana Jurgová, CSc. Nukleárnu medicínu vyučovali prof. MUDr. J. Zimáček, CSc. (do roku 2007) a doc. MUDr. J. Lepej, CSc. Pracovníci kliniky boli autormi a spoluautormi desiatok publikácií, skrípt a monografií, doma i v zahraničí. Kolektív pracoviska organizoval pravidelné krajské odborné semináre a v rokoch 1982, 1995 i vrcholné stretnutie odborníkov československej nukleárnej medicíny – dni nukleárnej medicíny.
V pôvodných priestoroch v roku 1994 bola inštalovaná nová celotelová tomografická (SPECT) gamakamera SOPHA Bodytrac, čo umožnilo ďalšie skvalitnenie diagnostických metód. Súčasťou pracoviska nukleárnej medicíny sa od začiatku 70-tych rokov stalo aj rádioimunologické laboratórium (RIA), ktorého činnosť sa zameriava na stanovenie nízkych koncentrácii hormónov, onkologických markerov a iných analytov v sére. Viedli ho postupne Ing. Yvonna Macháňová, PharmDr. Eva Žemberová, Mgr. Anna Pavlíčková a po roku 2000 RNDr. Zuzana Frischová, CSc.
V rámci transformáčného procesu v zdravotníctve SR došlo aj na pracovisku nukleárnej medicíny k viacerým organizačným zmenám. Najprv v roku 2003, bolo ONM rozhodnutím MZ SR vyčlenené z FNLP a stalo sa súčasťou novovzniknutého Východoslovenského onkologického ústavu (VOÚ), ale len na krátko. Vo februári 2004 doc. MUDr. J. Lepej, CSc., predložil ministrovi MUDr. Zajacovi projekt na zriadenie novej samostatnej organizácie a bol poverený jej odbornou prípravou. Podľa rozhodnutia MZ SR s účinnosťou od 1. 9. 2004 vznikol Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny (INMM) ako vysoko špecializovaný odborný ústav pre zabezpečenie rozvoja diagnostiky najmodernejšími metódami medicínskeho zobrazovania a laboratórnymi postupmi nukleárnej medicíny, ako aj pre liečbu ochorení pomocou otvorených žiaričov.
Do funkcie riaditeľa bol menovaný MUDr. Igor Marin. Jeho námestníkom a odborným garantom organizácie sa stal doc. MUDr. J. Lepej, CSc. a funkciu primára vykonával MUDr. J. Takács, CSc. INMM sídlil v suteréne XV. pavilónu v prenajatých priestoroch VOÚ a.s v Košiciach. K ďalšej zmene došlo od 1. júla 2006, kedy rozhodnutím MZ SR bolo bansko-bystrické oddelenie nukleárnej medicíny, organizačne prevedené z pôsobnosti FNsP v Banskej Bystrici do Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny s cieľom zlepšenia financovania a dobudovania infraštruktúry.
V rokoch 2005-2011 došlo v INMM Košice k čiastočnej rekonštrukcii priestorov, inštalácii 3. gamakamery a postupným zmenám v organizácii práce, štruktúre a počte vyšetrení nukleárnej medicíny. Začali sa zavádzať nové diagnostické a liečebné postupy hlavne pre potreby onkologických pacientov. Pracovisko sa podieľalo na viacerých výskumných a grantových projektoch. Významne stúpala aj prednášková a publikačná aktivita pracoviska a to aj na zahraničných podujatiach.

Z dôvodov nevyhovujúcich podmienok v ktorých INMM vykonávalo svoju činnosť, udelilo MZ SR súhlas na výstavbu novej budovy v priestoroch starého areálu FNLP. Výstavba bola zahájená v r. 2009. V tomto roku, po odchode MUDr. J. Takáča, CSc. do dôchodku bola menovaná do funkcie vedúceho lekára diagnostického oddelenia MUDr. Viera Tóthová.
Dňa 22.3.2011 bolo slávnostné otvorenie novej budovy INMM v Košiciach a v máji 2011 bola započatá aj prevádzka lôžkového oddelenia pre liečbu pacientov rádiojódom. Vedúcou lekárkou oddelenia bola menovaná MUDr. Viktória Cápová. Najnovšie pracovisko tohto typu na Slovensku spĺňa najvyššie svetové štandardy rádioekologickej eliminácie odpadov a pre pacientov poskytuje vysoký komfort v 6-tich jednolôžkových a 2 dvojlôžkových izbách.
Dobudovanie pozitrónovej emisnej tomografie (PET) na východnom Slovensku sa začalo v rokoch 2012-2013 riešiť spoluprácou s firmou Agel a.s., ktorá spravovala PET/CT zariadenie v nových priestoroch INMM. Rovnaké zariadenie má firma inštalované aj na INMM v Banskej Bystrici. Garantom a vedúcou lekárkou pre PET/CT bola menovaná MUDr. Viera Nižňanská.
V r. 2012 prebehla zmena vo funkcii štatutárneho orgánu – riaditeľa INMM. Ministerkou zdravotníctva Slovenskej republiky bol do funkcie riaditeľa menovaný MUDr. Milan Maďar, MPH.
Od roku 2012 prebieha výmena staršej amortizovanej detekčnej techniky a v roku 2013 sa dobudovala diagnostická časť – endokrinologická ambulancia, USG ambulancia a PET/CT pracovisko. Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny je dnes počtom gamakamier, diagnostických a terapeutických výkonov za rok a stavom personálu najväčšie pracovisko nukleárnej medicíny na Slovensku, ktoré poskytuje najširšiu škálu vyšetrení v liečebno-preventívnej starostlivosti. Nové priestory a diagnostická technika podstatne zlepšili možnosti spolupráce na mnohých výskumných a grantových projektoch so štyrmi školskými inštitúciami aj na príprave odborníkov pre medicínske využitie otvorených rádioizotopov.

Po odchode MUDr. Milana Maďara, MPH z funkcie riaditeľa INMM bol 16.12.2014 MZ SR menovaný do funkcie štatutára – riaditeľa INMM Ing. Štefan Mikolaj.

História nukleárnej medicíny v Banskej Bystrici 1971 – 2014

Začiatky nukleárnej medicíny v Banskej Bystrici siahajú do roku 1971, kedy bola spustená skúšobná prevádzka oddelenia nukleárnej medicíny (ONM). Pracovisko bolo umiestnené v menšom samostatnom pavilóne spolu s inými ambulanciami v Starom areáli krajskej nemocnice. Od februára 1972 začala činnosť oddelenia, ktoré malo pôsobnosť pre južnú časť Stredoslovenského kraja. V tom čase bolo oddelenie vybavené jedným gamagrafom Pho-Dot a gamameračom vzoriek pre laboratórne vyšetrenia . Na ONM začalo pracovať 9 pracovníkov. Prvým primárom oddelenia sa stal MUDr. Milan Bucek. V roku 1973 pribudli nové prístroje, ako jednokanálová a dvojkanálová súprava TESLA, Scintikard II, rádiocirkulograf a kalibrátor dávok MEDIAC. Prvá gamakamera sa začala používať na oddelení v roku 1977 a prvý počítač na spracovanie scintigrafií SCINTRON v roku 1978.

V roku 1981 pracovalo na oddelení už 25 pracovníkov. RIA laboratórium ONM, ktoré viedla Mgr. Viera Hornová, sa začiatkom 80-tych rokov zapojilo do výskumu, ktorý viedol MUDr. Svetozár Dluholúcky z pediatrického oddelenia. Úspešným výstupom bolo vytvorenie Celoslovenského centra pre skríning novorodeneckej hypotyreózy, ako jedného z prvých v Európe. Jeho veľmi úspešná činnosť bola vysoko oceňovaná a prezentovaná na domácich aj medzinárodných fórach. Pracovníci ONM sa zapájali do organizovania celoštátnych dní nukleárnej medicíny v rokoch 1980 a 1990 a RIA dní v roku 1989. V tom roku na ONM pribudla druhá gamakamera ORBITER 3700, ktorá umožňovala tomografické SPECT vyšetrenia ako 2. na Slovensku.

Po odchode MUDr. M. Buceka do dôchodku v roku 1992, sa novým primárom oddelenia stal MUDr. Ján Lepej, CSc. V roku 1994 došlo k čiastočnej rekonštrukcii oddelenia a pribudla už v poradí tretia gamakamera značky SOPHY DSX. Pracovisko zvýšilo počet a sortiment vyšetrení, významne stúpla prednášková a publikačná činnosť pracovníkov oddelenia, ktoré sa zapojilo aj do medzinárodných grantov, multicentrických štúdií a pedagogickej činnosti. V roku 2001 bol primár MUDr. J. Lepej, CSc. na Karlovej univerzite v Prahe habilitovaný na docenta nukleárnej medicíny.

Skríningové centrum postupne zavádzalo ďalšie stanovenia aj pomocou neizotopových metód. V roku 2001 došlo k odčleneniu Skríningového centra a k jeho pričleneniu k Detskej klinike FNsP F.D. Roosevelta (FDR) v Banskej Bystrici, vzhľadom na nutnosť riešenia nedostatku priestorov a potrebu užšej spolupráce s pediatrickou klinikou, ktorú v tom čase viedol prof. MUDr. S. Dluholúcky, CSc. Z dôvodu racionalizácie práce, o tri roky na to došlo aj k odčleneniu RIA laboratória a jeho začleneniu do oddelenia laboratórnych metód.

Po odchode doc. MUDr. J. Lepeja, CSc. do zriadeného Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny v Košiciach (INMM) sa v roku 2004 novou primárkou oddelenia stala MUDr. Dana Spišiaková. Pre vysokú zadlženosť nemocnice si ONM len veľmi ťažko zabezpečovalo potrebné zdroje na svoju činnosť. To bolo jedným z dôvodov prečo bola rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR od 1. júla 2006 vyčlenená činnosť ONM z pôsobnosti FNsP FDR v Banskej Bystrici a prevedená do Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny v Košiciach. Od roku 2009 na poste vedúceho lekára pôsobí MUDr. Iveta Mikšíková.

V roku 2010 začala rekonštrukcia nevyužívaných priestorov po RIA laboratóriu, pre potreby inštalácie pozitrónovej emisnej tomografie na strednom Slovensku. INMM tieto priestory a časť pracovníkov prenajala firme AGEL Diagnostic a.s., ktorá tu 7. júla 2011 spustila prevádzku najmodernejšieho PET/CT firmy Siemens. Vedúcou lekárkou bola menovaná MUDr. Viera Nižňanská. Prevádzka tohto zariadenia zvýšila dostupnosť týchto nákladných a veľmi potrebných vyšetrení pre onkologických pacientov celého stredného a východného Slovenska.

Pokyny pred vyšetrením

Vážení pacienti, na základe žiadanky od vášho odborného lekára sme vás predvolali na scintigrafické (gamagrafické) vyšetrenie na naše pracovisko. Zoznámte sa, prosím, so základnými pokynmi, ktoré sa týkajú vyšetrenia na našom pracovisku.

Na vyšetrenie si so sebou prineste aktuálnu zdravotnú dokumentáciu, RTG snímky prípadne posledné nahrávky CT alebo MR vyšetrenia na CD disku. Dôsledne dodržte naše pokyny, ktoré sa týkajú užívania liekov a prípravy pred vyšetrením. Ich nedodržiavanie môže znížiť kvalitu vyšetrenia, alebo vás nebudeme môcť vyšetriť.

Tehotné ženy obvykle nevyšetrujeme. Ak dojčíte dieťa, je potrebné dodržať špeciálne opatrenia. Informujte nás o tejto skutočnosti ešte pred naplánovaním vyšetrenia!

Po príchode na naše pracovisko sa ohláste, prosím, na recepcii vo vstupnej časti, odkiaľ vás náš pracovník nasmeruje do prijímacej kancelárie. V prijímacej kancelárii predložíte zdravotnú kartu poistenca a občiansky preukaz na kontrolu a doplnenie údajov uvedených v žiadanke.

V kancelárii dostanete formulár Informovaný súhlas, ktorý si starostlivo prečítajte a podpísaný odovzdajte pracovníkom pred vyšetrením. Na vaše ďalšie otázky ohľadom Informovaného súhlasu vám radi odpovieme ešte pred vyšetrením.

Ak máte potvrdenú tehotnosť alebo ak máte podozrenie na ňu, je vašou povinnosťou nám túto skutočnosť oznámiť bez meškaniav prijímacej kancelárii, ešte pred podaním rádioaktívnej látky!

Zdržiavajte sa len v určenej čakárni v priestoroch oddelenia. Pre deti sú vyhradené samostatné čakárne. Nevstupujte bez vyzvania pracovníkov oddelenia do iných miestností!

Určite si všimnete, že niektorí pacienti, ktorí prišli až po vás, budú vyšetrení skôr. Zároveň sa totiž vykonáva niekoľko druhov vyšetrení, ktoré majú odlišný postup a odlišnú dobu čakania na samotné vyšetrenie po podaní látky. Pacientov voláme na daný druh vyšetrenia v poradí, v akom sa prihlásili v prijímacej kancelárii. V prípade potreby uprednostňujeme deti a pacientov so závažným zdravotným stavom.

Všetky vyšetrenia na pracovisku nukleárnej medicíny sa uskutočňujú po podaní malého množstva rádioaktívnej látky (rádiofarmaka), obvykle do žily predlaktia, za účelom zobrazenia vyšetrovaného orgánu.

Dávka rádioaktívneho ožiarenia, ktorú pacient dostane pri vyšetrení nukleárnej medicíny, je podobná alebo vo väčšine prípadov nižšia ako pri bežnom röntgenovom vyšetrení. Pre pacienta nepredstavuje žiadne riziko. Podané rádiofarmaka sú registrované a kontrolované úradom verejného zdravotníctva.

V záujme zníženia pôsobenia žiarenia na vaše okolie, najmä na deti sa v deň vášho vyšetrenia neodporúča blízky kontakt s deťmi. Pod tým sa myslí nebrať ich do náručia a nespať s nimi v jednej miestnosti. Vo všeobecnosti je vhodné udržiavať od nich čo najväčšiu vzdialenosť v deň po vašom vyšetrení. Nemajte však obavy z vplyvu žiarenia na vaše dieťa, v záujme určenia správnej diagnózy sa u nás vyšetrujú aj celkom malé deti a novorodenci.

Na vyšetrenie s vami môže prísť ako váš sprievodca ktokoľvek, ale nie je vhodné, aby vás sprevádzali deti a tehotné ženy.

Sprevádzajúca osoba na požiadanie dostane doklad o sprevádzaní príbuzného na vyšetrenie len na základe odporúčania odosielajúceho alebo všeobecného lekára.

Väčšina u nás podávaných látok sa vylučuje z tela obličkami a močom. Na urýchlenie vylúčenia látky z tela je vhodné v deň vyšetrenia zvýšiť príjem tekutín a častejšie sa vymočiť.

Prosím, dodržte naplánovaný čas vyšetrenia a dostavte sa včas na naše pracovisko!

Prosíme vás o trpezlivosť, ak sa čas vášho vyšetrenia posunie, vzhľadom na technické problémy alebo nutnosť doplňujúcich vyšetrení u predchádzajúcich pacientov, čo nie je možné vopred naplánovať ani predvídať.

Ak máte dôvod na nespokojnosť, obráťte sa na vedúcich pracovníkov INMM (riaditeľ, námestník, primár, vedúci rádiologický asistent).

Read More

Organizačný poriadok

Organizačný poriadok upravuje základné organizačné usporiadanie VÚSCH, a.s.. Organizačný poriadok je základným interným predpisom spoločnosti, ktorý určuje jednotlivé organizačné útvary VÚSCH, a.s., ich postavenie, názvy a predmet ich činností vrátane úpravy práv, povinností a zodpovednosti.

VÚSCH, a.s. sa organizačne člení na 6 základných organizačných jednotiek – úsekov:

• úsek generálneho riaditeľa
• úsek ekonomicko-prevádzkový
• úsek zdravotnej starostlivosti
• úsek ošetrovateľstva
• úsek Lekáreň VÚSCH
• úsek pre biomedicínsky výskum.

Právne postavenie

PREDMET ČINNOSTI

Predmet činnosti VÚSCH, a.s. je v rozsahu stanovenom Zakladateľskou listinou Stanovami VÚSCH, a.s. zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel Sa, Vložka č. 1360/V.

VÚSCH, a.s. je zdravotníckym zariadením² poskytujúcim zdravotnú starostlivosť a služby s tým súvisiace v špecializovanej nemocnici a v špecializovaných ambulanciách a zariadeniach spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 08471-2/2010-OP zo dňa 01.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2010. VÚSCH, a.s. je zároveň poskytovateľom lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni²s individuálnou prípravou liekov verejnosti a zdravotníckemu zariadeniu ústavnej zdravotnej starostlivosti pod názvom Lekáreň VUSCH na základe rozhodnutia Košického samosprávneho kraja č. 4980/2009-RU20-39335 zo dňa 15.01.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2010.

VÚSCH, a.s. je na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 08471-2/2010-OP zo dňa 01.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2010, oprávnená prevádzkovať zariadenie biomedicínskeho výskumu.

VÚSCH, a.s. je tiež výučbovou základňou Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. VÚSCH, a.s. spolupracuje so vzdelávacími inštitúciami, ktoré poskytujú stredoškolské, vysokoškolské a ďalšie vzdelanie zdravotníckych pracovníkov. Na základe dohody vykonáva odborné školenia (resp. stáže) lekárov v rámci špecializačných príprav a kontinuálneho medicínskeho vzdelávania v súlade s platnou legislatívou.

¹ v zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov
² v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov.

Vedenie VÚSCH, a.s

Read More

Lekári:

Read More

Oddelenie a ambulancie:

Ambulancia liečebnej pedagogiky – Mgr. Mária ANTOLÍKOVÁ

Chirurgická ambulancia – MUDr. Pavol Drahovský

Diabetologická ambulancia – MUDr. Eva Danková

Diabetologická ambulancia – MUDr. Magdaléna Pašková

Dojčenská ambulancia – MUDr. Oľga Kiraľvargová

Gastroenterologická ambulancia – MUDr. Emeše Majorová

Gastroenterologická ambulancia – MUDr. Emeše Majorová

Gastroenterologická ambulancia – MUDr. Stella Majlingová

Genetická ambulancia – MUDr. Mária Andrejková, PhD.

Hematologická ambulancia – MUDr. Kamila Trebuňová

Imunoalergická ambulancia – MUDr. Anna Feketeová

Infektologická ambulancia – MUDr. Gabriela Kissová

Infekčná ambulancia- Antirabické centrum – MUDr. Gabriela Kissová

Kardiologická ambulancia – MUDr. Marta Herichová

Komalek s.r.o., všeobecný lekár pre deti a dorast – MUDr. Mária Kočiková

Metabolická ambulancia – MUDr. Jana Šaligová

Nefrologická ambulancia – MUDr. Mária Dologová

Nefrologická ambulancia – prof., MUDr. Ľudmila Podracká , CSc.

Neonatologická ambulancia – MUDr. Peter Krcho , PhD.

Neurologická ambulancia – MUDr. Eva Lazarová

Neurologická ambulancia – MUDr. Eva Zavadilíková

Neurologická ambulancia – MUDr. Oxana Bodnárová

ORL ambulancia – MUDr. Anna Hradská

Onkologická ambulancia – MUDr. Irina Oravkinová

Onkologická ambulancia – MUDr. Natália Galóová

Pediatrická ambulancia – MUDr. Anna Kopasová

Poradňa pre deti s Downovým syndrómom – MUDr. Mária Andrejková, PhD.

Poradňa pre fenylketonúriu – MUDr. Jana Šaligová

Poradňa pre novorodencov s neurologickou sympatomatológiou – MUDr. Ladislav Bratský

Poradňa pre očkovanie rizikových detí – MUDr. Ingrid Urbančíková

Poradňa pre poruchy metabolizmu lipidov – MUDr. Jana Šaligová

Poradňa pre preventívnu kardiológiu – MUDr. Ingrid Schusterová , PhD.

Protizáchvatová poradňa – MUDr. Viera Galková , PhD.

Psychologická ambulancia – PHDr. Elena Figulová

Psychologická ambulancia – PHDr. Katarína Fujeriková

Pľúcna ambulancia – Doc. MUDr. Branislav Spišák , CSc., mim. prof.

Pľúcna ambulancia – MUDr. Anna Feketeová

Pľúcna ambulancia – MUDr. Valéria Balogová

Rehabilitačná ambulancia – MUDr. Katarína Šalamonová

Reumatologická ambulancia – Doc. MUDr. Veronika Vargová , CSc.

Read More