História kežmarskej nemocnice

Slobodné kráľovské mesto Kežmarok patrilo v stredoveku k najvýznamnejším na Spiši. Už v 12. a 13. storočí tu boli založené prvé ženské kláštory s hospitalom. Prvý kláštor zničili Tatári a druhý Husiti. V 15. storočí bola zriadená tzv. „malá nemocnica“ v drevených barakoch pri zvonici a tzv. „veľká nemocnica“ v budove bývalej radnice na Starom trhu. Neskôr prestavali na mestskú nemocnicu prepychové koniarne v severovýchodnom krídle Thőkőlyho hradu. Pyroman Steinhäusler vypálil „malú nemocnicu“ a bol za to sťatý. „Veľkú nemocnicu“ premiestnili potom do juhozápadného krídla hradu a  neskôr v  nej určitý čas operoval a liečil nemajetných pacientov aj Dr. Vojtech Alexander, po ktorom je pomenovaná od r. 1991 súčasná nemocnica. Dr. Vojtech Alexander (1857 – 1916) bol prvý univerzitný profesor rőntgenológie na Slovensku, pôvodca a zdokonaľovateľ rőntgenovej fotografie a bádateľ v oblasti lúčov X. Patrí medzi priekopníkov využitia týchto lúčov v medicíne.

Mesto odkúpilo v r. 1907 budovu hotela na Huncovskej ceste a prestavalo ju na štátnu mestskú nemocnicu. Táto po početných prestavbách a opravách funguje dodnes. Jej prvým „šéfom“ bol mestský lekár Leopold Teichner. Monoprimariát viedli potom chirurgovia Pavol Stenczel a Tibor Galas, za ktorého vzniklo v r. 1946 chirurgicko – gynekologicko – pôrodnícke a interné oddelenie a v r. 1950 detské oddelenie, ktoré premiestnili najprv do protiľahlého domu a po čase do neďalekej budovy bývalej konskej krčmy a skladu piva. V blízkej vile zriadili v r. 1950 aj krčné oddelenie. V r. 1955 sa chirurgické oddelenie osamostatnilo od gynekologicko – pôrodníckeho oddelenia. V hlavnej budove  nemocnice bol na prízemí rőntgen, kuchyňa a tri izby obývané lekármi a civilnými sestrami. Rádové sestry, ktoré tu pracovali v rokoch 1945–58, bývali vo vedľajšej budove v ktorej bola „závodná jedáleň“ a „šijáreň“. Neskôr bol na tomto mieste postavený Domov dôchodcov. V prvom „mezaníne“ špitála bola pôrodná sála a v druhom interná mužská izba. Na prvom poschodí boli izby pacientov, ambulancia s minilaboratóriom, na druhom poschodí operačný trakt, pooperačné izby, izby pre pacientky po pôrode, novorodenecké izby a interná izba pre ženy.

Po roku 1945 bola situácia v oblasti zdravotných služieb kritická. V meste ostal iba okresný lekár a jeden sekundár v nemocnici. Čiastočná konsolidácia pomerov v kežmarskom zdravotníctve nastala po roku 1946, keď prišli ďalší lekári a zdravotnícki pracovníci. Zaviedla sa poradenská služba pre matky a deti, zvýšila sa zdravotnícka starostlivosť o mládež. Vďaka stavebným aktivitám v začiatku šesťdesiatych rokoch minulého storočia, sa rozvoj nemocnice urýchlil a vzrástla aj jeho lôžková kapacita. Chirurgické oddelenie vzniklo v r. 1945 najskôr ako chirurgicko – gynekologicko – pôrodnícke oddelenie. K rozdeleniu týchto oddelení došlo v roku 1955. História interného oddelenia sa datuje od roku 1946, detského a novorodeneckého oddelenia od roku 1950. Nelôžkové anesteziologické oddelenie bolo zriadené v roku 1977 a v roku 1991 bolo sprevádzkované ARO.  Koncom roka 1990 bola sprevádzkovaná prístavba nového krídla hlavnej budovy a spojovacia chodba s hospodárskou budovou. V roku 1991 po delimitácii od OÚNZ Poprad vzniká samostatná Nemocnica s poliklinikou, ktorá nesie meno slávneho kežmarského lekára Dr. Vojtecha Alexandra, priekopníka röntgenológie na Slovensku.

Od 1.1.2004 bola nemocnica pretransformovaná na mestskú príspevkovú organizáciu a od 1.2.2005 na neziskovú organizáciu Mesta Kežmarok.