O začiatkoch zdravotníckej starostlivosti, organizovanej stoličnou správou v rámci celej Oravy, môžeme v Dolnom Kubíne hovoriť až od polovice 18. storočia, hoci prvé zmienky o lekároch pochádzajú už z roku 1699. Pri sledovaní vývoja zdravotníckej situácie v meste Dolný Kubín nemôžeme zistené fakty hodnotiť úplne izolovane a vzťahovať ich len na mesto. Je potrebné brať do úvahy bývalý okres Dolný Kubín, ako niekdajšiu Oravskú stolicu.

V roku 1833 sa stal župným lekárom dr. Baltazár Demian, ktorý nastúpil po smrti lekára Jozefa Erbena. Ako župný lekár podával správy o zdravotnom stave obyvateľstva župe a aj Miestodržiteľskej rade. Boli to správy pomerne podrobné. Bojoval proti alkoholizmu, navrhoval zákaz pitia liehovín, s čím však župa nesúhlasila. Demian propagoval abstinenciu, zisťoval pôvod pohlavných chorôb, ktoré prinášali na Oravu cudzí vojaci a obchodníci s plátnom, pohybujúci sa na južnom pohraničí Uhorska.

Šokujúci bol aj sústavne malý počet lekárov a ostatných zdravotníkov. V roku 1840 vznikla síce základina na výstavbu nemocnice v Dolnom Kubíne a v roku 1846 začal pôsobiť aj stoličný výbor pre zriadenie nemocnice, ale pre nedostatok financií zostalo v pláne. Malá nemocnička, ktorá sa zriadila v Dolnom Kubíne v 70. rokoch 19. storočia, slúžila ako chudobinec, teda útulok pre bezprístrešných, napríklad žobrákov a podobne. Možno však skonštatovať že to bolo v súlade s vtedajšou charakteristikou nemocníc v menších mestách Uhorka.

V roku 1891 bolo v rámci tejto tzv. nemocnice zriadené infekčné oddelenie pre deti a údajne malo 4 postele. Do roku 1927 nebol v tejto nemocničke stály lekár a navštevovali ju lekári, ktorí v tom čase vykonávali funkcie okresných lekárov (dr. Hammerschmid, dr. Baláž, župný lekár dr. Klopstock a neskôr aj dr. L. Nádaši). Až v roku 1927 nastúpil ako prvý riaditeľ tejto nemocnice dr. Hruškovitz. V tom čase mala nemocnica 6 postelí pre ženy a 12 pre mužov. Od roku 1931 až do oslobodenie bol riaditeľom a primárom nemocnice dr. Vladimír Fábry. Táto malá nemocnica zohrala počas SNP významnú úlohu ako poľné obväzište a poľná nemocnica (najmä v bojoch o Brestovú). Po dr. Fábrym na miesto primára nastúpil dr. Novák, ktorý v tejto funkcií pôsobil do marca 1950. Pracovala tu aj ošetrovateľka a nemocnica mala aj svojho správcu. Od 1. apríla 1950 na miesto primára nastúpil dr. Gluch. Významnejšiu kapitolu starostlivosti o zdravieľudí, ale i o zdravie ducha obyvateľov Dolného Kubína a okolia napísal svojim životom a prácou dr. Ladislav Nádaši – Jégé, dolnokubínsky rodák. Osobitne možno hodnotiť jeho organizátorskú a ľudomilnú činnosť v súvislosti so zriaďovaním Nemocnice Červeného kríža v Dolnom Kubíne i počas jej päťročnej existencie. Zriadil ju počas 1. svetovej vojny v troch miestnostiach meštianskej školy. Bol jediným ošetrujúcim lekárom i šéflekárom pre 30 postelí. V tom čase bola agilnou podpredsedníčkou Červeného kríža manželka P. O. Hviezdoslava. Bol to skúsený lekár, pritom skromný k pacientom láskavý. Hovorili o ňom, že bol aristokratom ducha s mimoriadnou pamäťou s ohromujúcou literárnou erudovanosťou, ovládajúci päť svetových jazykov. Bol významným slovenským spisovateľom. Dňa 12. apríla 1924 ho vymenovali za zástupcu zdravotného referenda do Bratislavy. Ale Bratislava sa Nádašimu znepáčila, a preto sa vo februári 1925 vrátil do Dolného Kubína. Úsilie o vybudovanie vyhovujúcejšej nemocnice v Dolnom Kubíne pokračovalo. V mestskej kronike sa dočítame, že 16. decembra 1935 v krajskom zastupiteľstve M. Pollák poukazoval na dezolátny stav krajinskej nemocnice v Dolnom Kubíne. Orava potrebuje a aj si zaslúži riadnu a moderne vybavenú nemocnicu, ako to výstižné vyslovilo mestské zastupiteľstvo svojim pamätným spisom vo veci krajinskej nemocnce v Dolnom Kubíne 21. februára 1935.

V okrese Dolný Kubín v roku 1945 pracovali len piati lekári. Starostlivosť sa poskytovala prevažne formou súkromnej praxe a tzv. poukažkového systému. Celkový zdravotný stav  obyvateľstva v prvých rokoch po oslobodení bol zlý, poznačený vojnovými hrôzami, celkovými nedostatkom a podvýživou. Starostlivosť o matku a dieťa nebola prakticky nijaká. Prevencia v terajšom zmysle neexistovala. Ženy rodili doma za asistencie nedostatočne kvalifikovaných „babíc“ a často aj v nedôstojných podmienkach. Stará nemocnica mala v čase oslobodenia 23 lôžok, v priebehu nasledujúcich rokov sa jej kapacita rozšírila na 27 a od roku 1951 na 32 lôžok. Za väčšiu úpravu starej nemocnice možno pokladať len prístavbu jedálne a hygienických zariadení v roku 1960. V tom istom roku boli priestory polikliniky na Matúškovej ul. pristavené priestory pre rtg štítkovač od vtedy v nemocnici existoval len nevyhovujúci prístroj Klinix II  na skiaskopiu (priame presvecovanie). Budova polikliniky sa stavebne prestavila z pôvodnej budovy z robotnícko-sociálnej poisťovne v rokoch 1947-1948 keď vyšiel zákon o národnom poistení.
Situácia s hospitalizáciou pacientov zo spádového územia Dolného Kubína bola nepriaznivá. V hospitalizácii pacientov vypomáhala Vojenská nemocnica v Ružomberku a štátna nemocnice v Martine a Trstenej. Zásadne zmeny v organizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti nastali v roku 1951 v rámci zjednotenia zdravotníctva. V roku 1952 vyšiel Dokument o preventívnom zameraní zdravotnej starostlivosti. Do zjednotenia zdravotníctva v celom spádovom území bol v činnosti iba jeden mestský obvod a zdravotné obvody v Párnici. Or. Podzámku a Zázrivej kam sa niekoľko rokov dochádzalo. V tomto roku sa zriadila poliklinika  a otvorili sa zdravotné obvody vo Veličnej (1954) a závodné ambulancie v závodoch Elektropraga (1950), Kovohuty Istebné (1951) Kovohuty Mokraď (1951), Kovohuty Široká ( 1966). OSP D. Kubín (1965) a Obvody Dolný Kubín II.III. Od 1.1.1976 (do spádového územia Dolný Kubín sa začlenil obvod Dlhá nad Oravou kde sa vhodnou adaptáciou vytvorilo obvodné zdravotné stredisko. V období od začiatku budovania zdravotníctva do otvorenia novej nemocnice v Dolnom Kubíne vykonali viacerí lekári veľa záslužnej práce v prospech zdravia občanov Dolného Kubína a spádového územia. Bol to predovšetkým primár MUDr. J.Gluch, ktorý vykonával svoje povolanie veľmi zodpovedne a obetavo až do roku 1982. Ako obvodní lekári v tomto čase boli MUDr. P. Hazaj (1950-1975), MUDr. Chovan (1953-1978), MUDr. J. Laurenčík (1953-1978), a MUDr. M. Brezina (1963-1977).

Prudký rozvoj priemyslu urýchlil potrebu vybudovania novej nemocnice  kde odovzdanie staveniska sa uskutočnili 21.5.1965. S výstavbou sa začalo v roku 1966. Zariadenie sa stavalo ako nemocnica I. typu, so 4 základnými lôžkovými oddeleniami :interným, chirurgický, detským,  a gynekologicko-pôrodníckym. Už v priebehu začatia výstavby v súvislosti s pokračovaním celkového rýchleho rozvoja Oravy a vzhľadom nato, že Nemocnica v Trstenej bola nemocnicou I. typu, nastala akútna potreba nemocnice II. typu pre Oravu. Pretože sa už nedosiahlo rozšírenie pôvodných plánov Dolnokubínskej nemocnice bolo treba rátať s realizáciou nemocnice II. typu teda s rozšírením o ďalšie lôžkové oddelenia v pôvodne plánovaných priestoroch, pričom sa využili i staršie zdravotnícke zariadenia v Dolnom Kubíne. Celková rozpočtovaná a skutočne prestavaná finančná čiastka v tej dobe dosiahla 100 mil, Sk. Definitívna reprofilizácia NsP I. typu na NsP II. typu bola schválená v roku 1974. Prakticky to znamenalo, že k základným oddeleniam sa zriadili ešte neurologické, ortopedické, kožné, a anesteziologicko-resuscitačné. Úmerne sa rozšírili aj poliklinické nelôžkové oddelenia a spoločné liečebne a vyšetrovacie zložky.

Z celkového komplexu NsP začala pracovať ako prvá poliklinická časť. V roku 1972 sa premiestnila do novej účelovej budovy nemocnice okresná hygienická stanica. Zdravotné obdoby praktických lekárov sa umiestnili na prízemí novej polikliniky v roku 1974. Stomatologické oddelenie začalo svoju činnosť v roku 1974 v nových priestoroch. 24.9. toho istého roku ako prvé začalo pracovať detské oddelenie. Postupne boli otvárané ďalšie oddelenia : gynekologické 18.12.1975, pôrodnícke 27.12.1975, anestezilogicko – resuscitačné 1.1.1976, chirurgické 6.10.1976, ortopedické 1.11.1976. neurologické 1.11.1976. Interné oddelenie 1.9.1976 sa premiestnilo do nových priestorov. Ďalšie nelôžkové a poliklinické oddelenia sa zriaďovali a otvárali takto: oddelenie klinickej biochémie – 1.9.1974, oddelenie patológie – 1.3.1975, fyziatricko – rehabilitačné – 28.10.1976, a rádiodiagnostické oddelenie – 26.7.1977. Oddelenie tuberkulózy a respiračných chorôb sa premiestnilo zo starej polikliniky do novej v roku 1976.
V rámci polikliniky sa zriadili aj ďalšie pracoviská: poliklinické oddelenie klinickej onkológie, psychiatria, dve krčné ambulancie a logopedické pracovisko, chirurgická ambulancia, pracovisko očného lekára, urologická ambulancia, neurologická ambulancia, interná a ortopedická ambulancia.
Otváranie jednotlivých oddelení nemocnice sa stalo významným medzníkom nielen pre mesto Dolný Kubín, ale i pre obyvateľov celého okresu a rovnako pre všetkých zdravotných pracovníkov. Oficiálne a slávnostné odovzdanie celej NsP sa uskutočnilo 26.6.1977.

Od tohto roku nemocnica s poliklinikou prešla ďalšími zmenami najmä po roku 1990, kedy transformačné zmeny v národnom hospodárstve podmienili i zmeny vo financovaní zdravotníckych zariadení a tým aj zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V tejto dobe, keď  zdravotníctvo sa  topilo v dlhoch, táto nemocnica sa pohybovala v kladnom hospodárení. V rámci zefektívnenia činnosti bol spracovaný projekt pre rekonštrukciu operačných sálov, striech a požiarnych schodísk. Prvá etapa tohto projektu bola ukončená v roku 2002 vo výške 46 mil. Sk, kde boli vybudované nové požiarne schodiská, nová oblúková strecha a nové výťahy, ktoré budú spoločné i pre prístavbu nových operačných sálov, centrálnej sterilizácie a anezteziologicko – resuscitačného oddelenia, ktoré bude dobudované v druhej etape. Na realizáciu II etapy budú použité prostriedky  z ERDF. koncepcie rekonštrukcie a dostavby  NsP Dolný Kubín v ktorej sa bude dostavbou riešiť zlepšenie funkčnosti zariadenia, skvalitnenie poskytovaných služieb a zefektívnenie jeho činnosti. Koncepcia rekonštrukcie a dostavby NsP bola rozdelená do troch etáp. Prvá etapa bola realizovaná koncom roka 2002 a jej náplňou boli prípravné práce súvisiace s inžinierskymi sieťami a vertikálnou dopravou ( výťahmi, schodiskami) tiež požiarnymi a únikovými cestami. II. Etapa (2004 až 2005) zahŕňa prístavbu operačných sálov, oddelenia AIM a centrálnej sterilizácie. III. etapa (2005 až 2006) bude riešiť rekonštrukcie v exteriéry a interiéry. Časová súslednosť aktivít zabezpečiacich odstránenie nedostatkov bude nasledovná:

Realizácia projektu z prostriedkov ERDF umožní z pohľadu ministerstva zdravotníctva presunutie ťažiska z lôžkovej starostlivosti na jednodňovú chirurgiu, ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo domácu opatrovateľskú starostlivosť v zmysle strategických krokov.

V zmysle zvyšovania efektívnosti zariadenia, zastavenia rastu dlhu a dosiahnutiu štandardu podľa EU dôjde k stanoveniu jasných pravidiel platných pre všetky oddelenia, pri rešpektovaní všetkých medicínskych a ekonomických kritérií a zachovaní kvality zdravotníckej starostlivosti. Dostavba priniesla možnosť efektívneho a elegantného riešenia centrálneho a urgentného príjmu v náväznosti na intenzívnu medicínu v rámci jedného podlažia. Taktiež poloha operačného traktu má pozitíva v minimálnej náročnosti pri presune a manipulácii s pacientmi. Nové usporiadanie je základom zvýšenia štandardu zariadenia, efektívnejšieho využitia budovy a zníženia energetickej náročnosti využitím nových stavebných materiálov v rámci dostavby. Realizácia dostavby výraznou mierov prispela k perspektívnemu zavedeniu systému kvality  a pripraví predpoklady pre rozšírenie pôsobnosti zariadenia po vstupe do EU aj v oblasti južného Poľska. Následne sú pripravené podľa koncepcie rozvoja zdravotníckeho zariadenia ďalšie projekty súvisiace s budovaním informačných systémov umožňujúcich ešte kvalitnejšie riadenie a ďalšie zefektívnenie činnosti v DONsP.

Oddelenie:

Ambulancia chronickej bolesti (algeziologická) – MUDr. Azim Ahmadzada

Gynekologicko-pôrodnícka ambulancia – Gyn AT, s. r. o. – MUDr. Jozef Tholt

Interná ambulancia – MUDr. Ján Mičík

Ortopedická ambulancia – MP – ORTHOPEDICS, s.r.o. – MUDr. Michal Prádel

Pneumologicko-ftizeologická ambulancia – MUDr. Mária Kodajová

Pôrodnica – Gynekologicko – pôrodnícke oddelenie

Traumatologická ambulancia – MUDr. Ján Socha